Smrť v Panamskej džungli - 1. časť

HANDOUT

NEVYRIEŠENÉ ZÁHADY

Dievčatá stratené v Paname: Jak dievčatá zmizli

Záhadná smrť dvoch mladých turistiek v Paname uviedla do rozpakov vyšetrovateľov a šokovala ľudí na oboch stranách Atlantiku, teraz odtajnené dokumenty odhaľujú, čo sa stalo.

Toto je prvá z troch častí vyšetrovania, čo sa mohlo stať, brutálny zločin alebo tragická nehoda? K množstvu dokumentov a fotografií odhaľujúcich dosiaľ nepreskúmané aspekty prípadu, portál Daily Beast konzultoval s niekoľkými vynikajúcimi vyšetrovateľmi v tejto oblasti jak rôzne spôsoby prežitia v divočine, tak fotografické analýzy, opieral sa o názory expertov a forenzných antropológov a hovoril aj so spisovateľkou Kathy Reichs.

BOQUETE, Panama – Vitajte v džungli, konkrétne v dažďovom pralese Talamancských vysočín.

Je upršaná Sobota na začiatku Júna, vrchol dažďovej sezóny tu v severnej Paname a my sme doslova na stope smrteľnej medzinárodnej záhade.

Táto bahnitá, zarastená pešia cesta sa volá Pianista, alebo Hráč na Piano, pretože výstup po sérii rebríkových schodov pripomína klávesnicu – od turistického mestečka Boquete až po Kontinentálnu Vidlicu/Predel vo výške asi 2000 metrov.

Vtáci s farebnými chvostami poletujú medzi trpasličími cédrovými stromami, dubmi a divokým avokádom pozdĺž cesty. Stromy sú zakrsnuté a zohýbané vetrom, vetvy pokryté machom a epifýtom.

Dážď padá v prekvapivo chladných nárazoch v dobe, keď sa naša malá skupina blíži k Miradoru, výhľadu na vrchole Vidlice asi tri hodiny od začiatku cesty. Keď je deň jasný, môžete celú cestu vidieť až do Boquetu. Avšak dnes, jediná viditeľná vec odtiaľto je more bielej hmly na vrcholkoch oblakov.

Ale Pianista je známy nielen vďaka pekným vtákom a ohromujúcim výhľadom.

V Apríli 2014 dve Holandské turistky – Kris Kremers, 21 a Lisanne Froon, 22 – zmizli po tom, čo sa vydali na tú istú päťkilometrovú túru.

Obidve ženy, ktoré do Boquetu prišli študovať Španielčinu a pracovať s deťmi, už nikto nevidel živé. Pátranie neodhalilo žiadne stopy po nich, ale o pár mesiacov neskôr, jedna príslušníčka kmeňa Ngobe prišla do Boquetu s Lisanniným batohom a pár jej osobnými vecami.

Pár rozhádzaných pozostatkov a časti oblečenia boli nakoniec nájdené blízko oblasti, kde bol nájdený aj batoh. Dôkazy stačili na pozitívnu identifikáciu DNA, ktorá zodpovedala obetiam, ale nestačili na určenie príčiny smrti.

Nedostatok jasných odpovedí viedol k vlne podozrení – a nepodložených tvrdení, že sa stal zločin. Prípad rozvíril sériu bizarných teórií a amatérskych pátraní.

Krisina a Lisannina smrť sa zvaľovala na pygmejských kanibalov, nájomných vrahov kartelov a priekupníkov s orgánmi a vyrojili sa aj bežnejšie teórie ako únos a znásilnenie, ktoré viedlo k vražde.

Najlepší sprievodcovia z Boquetu ale odmietajú tieto povedačky a stále pátrajú po skutočnom dôkaze, aby mohli povedať, čo sa stalo.

„Väčšina turistov vystúpi hore na Mirador a urobí pár snímkov. Potom idú rovno naspäť dolu tou istou cestou do mesta“ hovorí Plinio Montenegro, ktorý vyrástol v Boquete a viedol niekoľko pátracích skupín po Kris a Lisanne hneď po ich zmiznutí.

„Neviem prečo las holandesas (Holanďanky) neprišli naspäť dolu“ povedal Plinio po tom, čo sme sa vrátili z túry po Pianistovi. Nad nami lejak sprchuje hotelovú strechu v tvare písmena A po vzore Švajčiarskej horskej chatky.

„Keď sa niečo také stane v malom meste, ľudia sa cítia zodpovední“ hovorí Plinio.

„Chceme, aby to tu bolo bezpečné miesto pre turistov, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú, preto potrebujeme vedieť, čo sa im naozaj stalo“ hovorí Plinio.

„Jediné, čo chceme vedieť je pravda“, hovorí, zatiaľ čo hľadí na padajúci dážď „potom budeme vedieť, koho máme obviniť za ich smrť“.

Toto vyšetrovanie sme podstúpili po tom, čo sme sa dostali k tajne uniknutým kópiám z oficiálnych vyšetrovacích spisov. Archívy obsahujú reporty z autopsie, dáta stiahnuté z elektronických zariadení, ktoré mali dievčatá so sebou, keď sa stratili (fotoaparát a dva telefóny), analýzy DNA, mapy použité pre pátranie a ďalšie, vrátanie Krisinho denníku.

Keďže žiadne nezávislé médium nemalo prístup ku kompletným súborom a v nádeji, že vyrozprávame skutočný príbeh jak najpresnejšie dokážeme, pozvali sme expertov na fotografiu, exotickú medicínu, svetovo uznávaného forenzného antropológa a autorku niekoľkých best-sellerov Dr. Kathy Reich – aby nám poskytli názor a analýzu prípadu.

Kombináciou ich hodnotenia dôkazov a výpovedí miestnych môžeme urobiť takmer presný záver o dianí a aktivitách obetí minimálne počas doby, keď sa stratili a ako výsledok môžeme ponúknuť nový pohľad na kontroverzné tvrdenia – nehoda vs. zločin.

„Musíme na to prísť už len kvôli tým obetiam“ jak nám naznačuje Plinio Montenegro.

„Holandesas si zaslúžia, aby bol ich príbeh vyrozprávaný pravdivo“.

V čase ich zmiznutia, Kris a Lisanne prerušili svoje štúdiá v Holandsku. Obidve boli vynikajúce študentky. Prvýkrát sa stretli, keď na čiastočný úväzok pracovali v miestnej kafetérii na juhu v meste Amersfoort ešte pred tým, než sa rozhodli bývať spolu v jednom byte.

Boli dobrá dvojka. Kris bola veľmi spoločenská, s nápadnými červeno-svetlými vlasmi a oceľovo modrými očami. Pôsobila aj ako amatérska herečka a plánovala vyštudovať dejiny umení po návrate z Panamy.

Lisanne mala špinavé blond vlasy a pokožku o pár odtieňov tmavšiu než jej najlepšia kamarátka. S 1,8 m výšky bola atletickejšia z tých dvoch. Na univerzite bola volejbalová hviezda a skúšala aj extrémnejšie športy ako potápanie alebo horolezectvo. Froon mala pozorovací talent a ako hlavný obor si vybrala psychológiu na škole v Amesfoorte. Bola aj amatérsky fotograf.

Kris a Lisanne prišli do Panamy ako dobrovoľné sociálne pracovníčky, naučiť sa plynulú Španielčinu – ale niekto sa prepočítal.

Zjavne prišli do Boquettu o týždeň skôr a vedúci programu na ne neboli pripravení a asistent inštruktora bol „veľmi hrubý a vôbec nie priateľský“ jak si Kris zapísala do denníka.

„Zatiaľ pre nás nebolo miesto, aby sme mohli začať – v škole sa im to zdalo zvláštne, pretože sa to plánovalo mesiace dopredu“ zaznamenala si Kris do denníka pár chvíľ pred tým, než vyšla zo spoločnej izby s Lisanne a vydala sa na osudovú túru ráno 1. Apríla 2014.

„Zajtra sa uvidí, čo sa dá robiť a skontaktujú hlavného učiteľa – bolo to veľké sklamanie“ napísala, ale jej posledný zápis naznačuje, že už sa teší, že to všetko hodí za hlavu.

„Aj tak“ radí sama sebe v denníku v poslednom riadku, „Nechajme sa viesť Panamským prúdom“.

Kombinácia strmého terénu a silných lejakov vytvára zložitú sieť silno prúdiacich riečnych kanálov cez Talamancské kordillery. 

Vlhké vzduchové prúdenie od Pacifiku naprší asi 3450 mililitrov zrážok každý rok v tomto regióne a prúdy sa valia dolu zubatými, balvanovitými roklinami, ktoré dominujú krajine.

Kontinentálna Vidlica/Predel na vrchole turistickej trasy Pianista označuje bod kde regionálne rozvodie rieky mení kurz. Na západnej strane Vidlice prúdiaca masa vody obkolesená náhornými plošinami dažďového pralesa vteká do Pacifického Oceánu, východná časť tečie do Karibského mora.

Boquete je situovaný v pretínajúcom údolí, ktoré ho chráni pred najhoršími búrkami, ktoré sa preháňajú kordillierami. Leží asi 40 minút autom zo základne stále aktívnej sopky Baru, ktorá zároveň tvorí jednu stranu národného parku.

Región je známy ako „Malé Švajčiarsko“ kvôli jeho podobným strmým lúkam, krištáľovo čistým jazerám a Alpským borovicovým lesom. Miestni architekti to vytvorili tak, že mesto pripomína nezasneženú verziu Zermattu alebo Grindelwaldu, aj keď s väčším počtom prepravy mulicami po uliciach.

Oblasť je populárna tým, že slúži pre rôznych cudzincov v dôchodku alebo prisťahovalcom, ktorí sem prichádzajú kvôli počasiu a ľahšiemu životu. Slúži aj ako eko-turistický hotspot pre pozorovateľov vtákov a pre rôzne terénne aktivity. Ulice sú lemované obchodíkmi propagujúcimi safari dažďového lesa, lezenie po skalách, raftovanie po rieke a väčšinu týchto turistických atrakcií prevádzkujú cudzinci hlavne pre cudzincov.

„Niekedy sa turisti stratia – ale väčšinou sa znovu objavia alebo ich nájde pátracia jednotka“ hovorí cestou náš expert Plinio Montenegro. Títo gringos (označenie pre ne-Hispánca alebo ne-Juhoameričana) sa vrátia hladní a ponížení a pokorení džungľou. Ale aspoň sa vrátia.

Skutočnosť, že Kris a Lisanne sa nevrátili naspäť je stále považovaná za zvláštnu v oblasti Boquetu. Panama je nechváľne známa ako daňový raj. A diktátor Manuel Noriega, teraz vo väzení v USA od 1989, bol v centre intríg jak CIA tak drogových kartelov. Ale dnes je Panama jedno z najbezpečnejších miest Latinskej Ameriky a idylický Boquet je považovaný za ešte bezpečnejší.

Na začiatku Kremers-Froonskej tragédie, niektorí poukázali na spojenie so zmiznutím Britského turistu menom Alex Humphrey, ktorý sa stratil, zatiaľ čo bol ubytovaný v miestnom hotely v roku 2009.

Portál Daily Beast neidentifikoval žiadne pojítko medzi Humphreyho zmiznutím a tragédiou s Kremer-Froon. Bolo pár oznámení, že Humphrey, ktorý bol autista, bol naposledy videný „dezorientovaný“ v pobrežnom meste hodiny južne od Boquetu.

Čo je ale dobré spomenúť, že Panamské autority boli pod veľkou paľbou kvôli laxnému vyšetrovaniu v oboch prípadoch.

Svedkovia tvrdia, že Kris a Lisanne vyrazili na cestu, severne od Boquetu, asi okolo 10 hodiny ráno v slnečné utorkové ráno. Boli naľahko oblečené, len s jedným malým Lisanniným batohom, ktorý si striedali.

Vďaka fotkám neskôr stiahnutým z fotoaparátu, ktorý sa našiel v tom istom batohu, vieme, že si cestu na Mirador veľmi užívali. Usmievajú sa a radujú sa na fotkách, a nie je žiadna očividná indikácia, že by s nimi bol niekto tretí – keď teda nemyslíme miestneho psa Blue, ktorý ich aspoň časť cesty smerom hore sprevádzal.

Obrysy krajiny na posledných pár fotkách napovedajú, že niekedy krátko po obede, ženy opustili Pianistu a, možno nedopatrením, prešli na druhú stranu Vidlice.

Posledné fotky naznačujú, že zišli z cesty k sieti cestičiek, ktoré nie sú udržiavané rančermi a sprievodcami patriacimi k Národnému Parku Baru. Tieto neoznačené cesty nie sú určené pre turistov, ale sú len výnimočne využívané domorodými obyvateľmi žijúcimi hlboko v lesoch Talamanca.

O deväť týždňov neskôr,  v strede Júna, bol prinesený Lisannin batoh miestnym úradom Ngobskou ženou – ktorá tvrdila, že ho našla pri brehu rieky blízko jej osady Alto Romero, v regióne Boco del Toros, asi 12 hodín peši od Kontinentálnej Vidlice.

Obsah vyvolal smršť špekulácií na obidvoch stranách Atlantiku: dve podprsenky (od plaviek pozn. prekladateľa) dva telefóny a dva páry lacných slnečných okuliarov. Ešte fľašu vody, Lisannin fotoaparát a pas, plus 83 dolárov v hotovosti.

Objavený batoh obnovil pátranie a do Augusta domorodci z kmeňa Ngobe pomohli autoritám nájsť dve hrste kostných fragmentov, všetky nájdené pozdĺž brehov rieky Rio Culebra – Rieka Serpentín.

DNA testy boli pozitívne – a prehĺbili konšpirácie.

Dohromady päť malých pozostatkov bolo identifikovaných, že patria Kris a Lisanne – ale Ngobijci priniesli ešte pozostatky ďalších troch osôb.

Okrem podprseniek v batohu a jednej Lisanninej topánky – v ktorej bola ešte jej noha a členkové kosti – bolo nájdených veľmi málo ďalších kusov oblečenia. Jedna Krisina (prázdna) topánka sa našla tiež a ešte džínsové šortky, ktoré boli údajne zapnuté a rozložené na kameni vysoko nad riečiskom pri záhlaví rieky Culebra – asi dva a pol kilometra hore prúdom od miesta, kde bol nájdený batoh a ostatné pozostatky.

Stav pozostatkov a kostných fragmentov a ostatkov mäsa a to kde bolo povedané, že boli nájdené vyvolalo ďalšie kolo otázok vyšetrovateľov a tlače.

Prečo tak málo pozostatkov bolo nájdených? Prečo na nich nie sú žiadne stopy? Čo znamená prítomnosť ostatkov tretích strán?

Odpovede neboli. Ani Holandský ani Panamský forenzní vyšetrovatelia nemohli ponúknuť definitívne rozhodnutie o príčine smrti – Holanďanom sa to zdalo skôr ako nehoda, aj keď nemohli vylúčiť kriminálny čin, zatiaľ čo ich kolegovia v Paname verejne špekulovali o možnosti zločinu.

Po objavení identifikovaných pozostatkov, Panamský generálny prokurátor nazval prípad „zločinom proti osobnej integrite“, ale keď sa forenzní vyšetrovatelia dostali do slepej uličky, Panamská vláda prípad jednoducho uzavrela.

V Novembri generálny prokurátor Betzaida Pitti verejne oznámil, že ženy zomreli pri nehode na túre, po tom, čo boli „stiahnuté až na smrť“ do riečneho systému.  

Niektorí kritici to brali ako schválenú hypotézu.

„Oficiálna verzia prípadu nedáva zmysel“ hovorí Enrique Arrocha, právnik Kremersovej rodiny tohto prípadu, keď sme sa stretli v populárnej reštaurácii pomenovanej po blízkej sopke.

„Problém je, že vládne prehlásenie je úplne alogické“ tvrdí právnik Arrocha, malý a energický človek, v kamuflážovej košeli, akoby čakal útok zo zálohy. Deň pred tým, než sme sa dohodli na stretnutí po telefóne, naznačil, že sa mu vyhrážali kvôli prípadu Kremers-Froon. Možno preto ho na našom stretnutí sprevádzal urastený bodyguard.

„Pokiaľ moja klientka a slečna Froon zomreli prirodzene“ hovorí Arrocha rýchlym šepotom, aby ho nepočuli pri vedľajšom stole, „tuk z dekompozície by nasiakol do oblečenia a batohu“.

Bodyguard a ja sme sa k nemu nahli so záujmom a Arrocha pokračoval v šepotavom tóne:

„Je skoro nemožné, aby boli kosti v tomto stave“ povedal, a poukázal, že forenzný vyšetrovateľ verejne špekuloval, že dekompozícia mohla byť urýchlená vápnom.

„Zdá sa, že dôkazy sú zmanipulované, aby niečo zakryli“ hovorí Arrocha, ktorý sa v jednom momente vyhráža, že to dá k medzinárodnému súdnemu dvoru.

„Prinajmenšom by tu malo byť kriminálne vyšetrovanie“ buchne do stola rukou. „Dokonca aj Panamskí forenzní vyšetrovatelia to chceli urobiť. Ale prokurátor zamietol všetky petície“.

Niektorí Panamskí vysoko postavení predstavitelia médií boli tiež skeptickí k oficiálnej teórii.

Adelita Coriat, ktorá sa venovala prípadu v La Estrella, jednom z najčítanejších plátkov verí, že „vyšetrovanie by bolo ďaleko rozsiahlejšie, keby sa našli celé kostry dievčat“.

Prvá oficiálna pátracia skupina nezačala skôr než 6. Apríla – skoro týždeň potom, čo ženy začali byť pohrešované, podľa informácií, ktoré sme dostali od Panamského Národného Systému Civilnej Ochrany (SINAPROC). A čo je horšie, jak poukazuje Coriat v emaile, ktorý nám zaslala, neboli ustanovené žiadne následné kroky po nájdení dôkazov.

„Mám mnoho pochybností o vládnej hypotéze“ hovorí.

Napríklad, keď bol preskúmaný obsah batohu, experti z Holandského Forenzného Inštitútu objavili asi 30 odtlačkov prstov – ale Panama vôbec nezdokumentovala žiadne odtlačky od domorodých obyvateľov zapletených do prípadu.

Čo však Coriat nemohla prehltnúť, podľa nej, jak bol nájdený batoh čistý na brehu rieky – a elektronika vnútri batohu bola takmer nepoškodená.

„Oblečenie a peňaženka v nedotknutom stave si odporujú s hypotézou prokuratúry“ hovorí Coriat a cituje slová kriminalistov, ktorých spovedala v čase pôvodného vyšetrovania.

Teraz v preplnenej reštaurácii Baru, právnik Arrocha sa snaží vyjadriť svoje obavy nad davom miestnych, ktorí sa tu zišli k sledovaniu futbalu, kde majú satelit – dosť veľký luxus v tejto odľahlej oblasti.

„Neprebehlo žiadne forenzné vyšetrovanie na mieste činu“ Arrocha ukazuje ukazovákom a vymenováva policajné chyby.

„Žiadni psovodi neprišli na scénu – vrátane Holandského tímu psovodov“ teraz už polohlasno, ale nikto ho nepočuje v reštaurácii plnej futbalových pokrikov.

„Potom sa len tak objavia domorodci s tými kosťami v taške a prokurátor to len tak akceptuje“ zvinie posledný prst.

„Ale nič nebolo preverené!“

Podľa kritikov jak je Arrocha a Coriat, vláda zamietla motív, aby mohla trvať na scenári o nehode, namiesto aby aspoň pripustila možnosť vraždy.

„Je treba chrániť turizmus“ hovorí Arrocha ako ozvena tých, čo sú zaujatí v prípade Huphreyho.

Z turizmu v Paname plynú asi 4 miliardy dolárov ročne, to je viac než 18% HDP.

Keď som sa ho spýtal prečo rodina Kremerových odmietla ísť na medzinárodný súdny dvor, Arrocha povedal, že rodina preferuje psychologické uzatvorenie prípadu pred novými nepríjemnými faktami.

„Nevidíte, čo vidieť nechcete“ povedal.

O pár dní neskôr, keď som sa znovu stretol so sprievodcom Pliniom, spýtal som sa ho na Arrochove podozrenie.

„Je mnoho spôsobov, ako môžete zomrieť tam hore v horách“ tvrdí Plinio, ktorý pokračoval vo vedení policajných pátracích  skupín ešte dva týždne po vyhlásení pátrania po Kris a Lisanne. Jeho zoznam obsahuje dezorientáciu v teréne, uštipnutie zmijou, útok jaguára a zrádny sútok riek.

„Každý zločinec v tej oblasti by čelil rovnakému risku ako tie dve Holanďanky“ uvažuje nahlas Plinio. Neschopnosť pohybu by bol škrt cez rozpočet obom, a všetky cesty boli v oblasti prehľadané.

„Ak by bola tretia strana zainteresovaná“ Plinio sa pýta sám seba akoby ho tá otázka stále strašila „jak to, že sme nenašli po nich ani stopy“.

„Je mnoho spôsobov jak tam hore môžete zomrieť“ opakuje znovu.

Pokračovanie v ďalšom článku.

Zdroj: https://www.thedailybeast.com