Bolette NDE 20/06/2013

Je 11. Februára 1996.

Mala som post traumatické príznaky po narodení môjho syna po rizikovom tehotenstve.

Pôrod prebehol normálne, porodila som syna, trvalo to asi jeden a štvrť hodiny. Lekári odmietli cisársky rez aj napriek tomu, že mi hrozili kŕče a že vykrvácam, keďže som trpela nedostatkom krvných doštičiek a preeklampsia stále trvala ešte aj po pôrode. Syn (moje desiate dieťa) bol našťastie  v dobrom zdravotnom stave (dnes už bude mať 17 rokov). Keďže som mala málo krvných doštičiek, krvácala som z nosa, očí aj úst, čo zhoršovalo moje rizikové tehotenstvo a následne aj po-pôrodný stav.

Každú hodinu ku mne prišiel niekto z personálu alebo lekár a brali mi vzorky krvi. Dávali mi krvné doštičky a nejaké ďalšie lieky, ale neviem už čo to bolo. Vedela som, že som na tom zle. Ošetrovateľ chodil každú hodinu ma skontrolovať. Našťastie som bola pri svojom novorodenom synovi a bola som neuveriteľne šťastná, dokonca som ho aj kojila. V jednej chvíli 11. Februára som sedela na posteli s chrbtom podopretým poduškou, zrovna som nakojila syna a položila ho naspäť do postieľky. Cítila som sa slabá a chorá, nejak otupelá a malátna. Zrazu som vedela, že keď si ľahnem, tak zomriem. Ten poznatok som nadobudla s veľkým kľudom, bez drámy, len som to zaznamenala. Cítila som sa unavená a vyčerpaná, ale robila som všetko preto, aby som zostala sedieť, ale už som ďalej nemohla a ľahla som si. Potom som zomrela, v tichosti a kľudne, všimla som si, že opúšťam svoje telo cez zadnú časť mojej hlavy, hneď na to som sa vzniesla pod strop nemocničnej izby, zatiaľ čo moje telo stále ležalo na posteli, vedľa syna spiaceho v postieľke.

Zomrela som a vznášala sa nad svojim telom akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. Potom, čo som sa vzniesla pod strop, som opustila izbu a zanechala za sebou svoje telo a nemocnicu, kde som ležala aj so svojim synom.

Jak som nemocnicu opustila ocitla som sa v príjemnej, mäkkej a upokojujúcej temnote. Bolo to tak príjemné, jemné a milujúce.

Potom som v diaľke zbadala svetlo, ktoré sa ale približovalo, zatiaľ čo ma jemná a milujúca temnota tlačila smerom k nemu a zrazu som bola obklopená nadpozemským milujúcim a žiariacim svetlom. V tomto ohromnom žiarivom svetle som zbadala nádhernú, jagajúcu sa, milujúcu bytosť. Zdalo sa, že ho poznám (hovorím ho, lebo to bol zjavne muž), potom som už ale vedela, že ho poznám určite a cítila som sa spokojne a šťastne. Jeho milujúca prítomnosť ma úplne pohltila a spoločne sme láskyplne prešli môj život a všetko, čo som zažila, žiadne odsudzovanie. Pozorovali sme ho a všetky pocity, čo som v živote mala boli znovu preskúmané. Cítila som, že všetko je v poriadku, keď som to pozorovala s ním. Keď sme pozorovali niečo príjemné, táto svetelná bytosť zažiarila radostným výbuchom svetla a láskyplne mi oznámila, čo na tom, čo sme pozorovali, bolo dobré.

Komunikovali sme cez myšlienky a myseľ.

Prežívali sme mnoho smiechu a šťastia, jak sme sledovali moju životnú rekapituláciu, aj keď môj život bol všetko možné, len nie ľahký. Bol ťažký, plný sĺz, zrady, násilia, ale aj radostí so starými rodičmi, kamarátmi z detstva a neskôr s mojimi deťmi.

Každá situácia bola prebratá, všetko, čo bolo dobré, bolo zdôraznené a ukázané. Všetko som s ním videla a znášala bez jediného negatívneho pocitu, čo je zvláštne, keď na to tak spätne myslím. Ale tam, počas NDE, som o tom nepremýšľala, skoro nič z toho vo mne nevyvolalo žiadne otázky. Až dávno potom som sa zamyslela nad niektorými skúsenosťami, ktoré som tam videla.

Bolo mi ukázané predovšetkým to dobré, čo zahŕňalo aj situácie, kde som konala srdcom, bez premýšľania, na to bolo poukázané zvlášť.

Tak som zistila, čo je vlastne to dobré.

-          Žiť a konať s láskou a od srdca

-          Byť šťastný a chovať sa k ostatným s čistým srdcom a dobre

-          Neklamať, ale byť sama sebou a starať sa o seba

-          Byť k sebe a svojim hodnotám úprimná

-          Odpúšťať a neakceptovať negatívne chovanie druhých, nechať to tak a odpustiť

-          Žiť s radosťou

-          Žiť v prítomnosti ako sa len dá

-          Starať sa o svoje živobytie

-          Byť svojím najlepším priateľom

-          Byť dobrým priateľom pre ostatných, ale mať aj na pamäti, že každý má svoju vlastnú cestu jak sa učiť a prijať to

-          Nevŕtať sa príliš vo svojich problémoch a keď sa to zdá ťažké, nechať to tak a znovu sa k nim vrátiť, keď mám silu ich prekonať

-          Odpustiť sama sebe a moc na seba netlačiť, cítiť sa svoja a neprekračovať svoje hranice a hodnoty

-          Žiť a vážiť si VŠETOK ostatný život

-          Zistila som, že smrť a zomieranie je tak úžasne nádherné a plné radosti a lásky

Celý čas som bola úplne bdelá a všetkého si vedomá. Bola som nesmierne zvedavá a všímavá. Moje vedomie bolo nepozemské a ďaleko širšie než v tomto živote. Videla som v 360 stupňovom uhle okolo seba, mohla som sa zamerať na čo som chcela a priblížiť si to ako som chcela bez problémov a bez premýšľania. Mohla som pozerať hore, dolu, dopredu a dozadu zároveň.

Cítila som sa svieža a plná energie viac, než kedy pred tým. Mala som pocit, že môžem urobiť čokoľvek, nieže by som nad tým premýšľala, ani ma nenapadlo špekulovať nad niečím negatívnym. Bola som plná energie, radosti a zvedavosti. Bola som tam, v prítomnom okamžiku, dokonale prítomná. Necítila som žiadnu bolesť a ani na ňu nepomyslela.

Zároveň som prechádzala svojou životnou rekapituláciou so všetkými jej emóciami a prežitkami po boku s touto životodarnou a milujúcou bytosťou, ktorú som poznala veky a tak dobre, bez toho, aby som vedela odkiaľ, vedela som len, že to muselo byť v posmrtnom živote, keď som bola fyzicky mŕtva.

Bola som celá a dokonale chránená.

Všetko bolo vyostrenejšie a mohla som si to priblížiť, keď som chcela, farby boli jasnejšie a žiarivejšie. Moje vizuálne pole bolo všade dookola. Bolo to tak nádherné a farby boli nepozemsky prenádherné. Bola som neuveriteľne šťastná a spokojná.

Počas života som trpela čiastočnou stratou sluchu, to som ale nemala po smrti a počula som zreteľnejšie, než kedy vo svojom živote, nemala som žiadne problémy, zvuky boli nádherné a melodické. Rozhovory, čo som viedla s ostatnými neboli sprevádzané zvukom, ale skôr telepaticky. Bola som naplnená emóciami jak obrovská radosť, hlboká, hlboká láska, pohoda, vďačnosť, sloboda, pocit „VŠETKO je jak má byť“, všetko je v poriadku.

Od môjho žiariaceho priateľa, svetelnej bytosti som sa dozvedela, že som tu, na druhej strane smrti, len na návšteve a že sa musím znovu vrátiť do života. Nevnímala som tú správu, nevenovala som jej pozornosť, pretože som bola zaneprázdnená všetkým čo sa dialo, všetkým, čo som sa dozvedala, čo prebiehalo a láskou a radosťou, čo som cítila.

Bolo mi povedané, že neskôr sa s  manželom rozvediem, že nemôžeme spolu ďalej kráčať, že obidvaja máme niečo iné na práci a že to mám brať ako radostnú vec, ktorá mi dodá viac radosti a slobody, keď budem rozvedená, ale nestane sa to hneď. Že mám odpustiť teraz už svojmu bývalému mužovi všetky jeho činy a postoje. Že mám pokračovať radostne a vďačne svojím životom, aj keď ma manžel hlboko zranil, pretože to po mne bolo takto vyžadované kvôli nemu.

Bolo mi aj povedané, že zažijem mnoho krásneho a budem písať a vydávať knihy o niečom, o čom teraz vôbec nič neviem. Bolo mi aj povedané, že budem pracovať potom v úplne inej oblasti a budem mať úplne iné ciele do budúcnosti, než mám teraz. Že by som sa mala o seba a o svoje zdravie viac starať, aby som sa cítila dobre vo svojom tele a potom budem schopná dosiahnuť mét, ktoré som si predsavzala ešte pred tým, než som vstúpila do tohto života a že ich dosiahnutie ma učiní dokonale šťastnou. Že mám pred sebou veľké výzvy, ktoré som si naplánovala prekonať v tomto živote a že mám pracovať na tom, aby ma nezrážali dolu, ale skôr ich brať ako pokrok a radosť a odpustiť si, keď nebudem napredovať tak, ako by som chcela. Naučí ma to múdrosti, pochopeniu a pokoju v mysli, keď na nich budem pracovať.

Nesmiem zabúdať požiadať o pomoc, pretože ju vždy dostanem, ale mala som vedieť, že to zaberie nejaký čas – to mi bolo povedané so smiechom.

Keď z toho budem smutná, mám si spomenúť na radosť, na všetko pekné, čo sa mi v živote stalo, že to uzdraví všetky emocionálne rany, ktoré som utŕžila. Stretnem mnoho milých ľudí, dobrých priateľov a duší, takže sa mám na to tešiť.

Neskôr znovu nájdem lásku medzi mužom a ženou a to bude dezert života, ktorý žijem, pre nás oboch. Potom nastal zase ten súcitný smiech. Hneď na to mi bolo ukázané jak ten dotyčný vyzerá, ten, čo bude moja veľká láska, aby som ho spoznala v ten deň D, keď ho stretnem. Dôvod, prečo mi toto bolo povedané, bolo ukľudniť ma, aby som mohla na sebe pracovať a na živote, ktorý som chcela, lebo som vedela, že s láskou sa to jedného dňa stane.

Po rekapitulácii mojej budúcnosti a minulosti, som navštívila nádhernú a čulú krajinu, ktorou som sa prechádzala s mojim energickým a žiariacim priateľom. Všetky farby boli tak nádherné a pulzujúce, akoby všetko ožívalo a bzukotalo.

Tu som prišla na krásne miesto a prišli ku mne nejaké duše, niektoré som poznávala, boli to duše z tohto života, ktoré zomreli predo mnou. Moji prarodičia, všetci štyria, ktorých som tak za života milovala, tam boli tiež, boli tak šťastní, smiali sa a objímali ma s toľkou láskou. Povedali, že sa majú dobre a bavia sa. Robia to, čo vždy robiť chceli. Stretla som aj pár priateľov, ktorí zomreli, prišli ma privítať. Všetci mi povedali, že sa budem musieť vrátiť naspäť, ešte nenadišiel môj čas.

Všetci vyzerali tak zdraví a usmievaví, tí ktorí boli starí, vyzerali najmenej o dvadsať rokov mladší.

Bol to silný pocit a vedela som, že všetko veľké, čo sa nám v živote stane má svoj význam, vrátane mojej NDE skúsenosti, naše životy majú nejaký zámer.

Potom som stretla skupinu duší, ktoré som nepoznala z tohto života, ale poznala som ich hlboko vo svojej duši. Boli to duše, ktoré som poznala najlepšie a najviac mi na nich záležalo, boli to tie, s ktorými som sa cítila najviac z celého Univerza prepojená. Zaplnilo ma šťastie z tohto znovu-stretnutia, bolo to tak mocné, že ma prepadli slzy radosti a prekvapenia. Zároveň som premýšľala prečo za 42 rokov svojho života som si na nich nikdy nespomenula. Bolo ohromné a neopísateľne nádherné znovu sa s nimi stretnúť.

Teraz, keď na to tak spätne myslím, to, čo som v posmrtnom živote videla nebolo všetko alebo len nepatrná časť toho. To, čo som videla a zažila bolo zariadené špeciálne pre mňa, keď som to navštívila.

Bola som tak zahltená svojim NDE zážitkom, že som nepremýšľala kto som a odkiaľ pochádzam, nemala som o seba žiadne obavy. Ani som nepomýšľala na návrat, chcela som byť rovno tam, kde som bola teraz, venovala som tomu všetku svoju pozornosť.

Zrazu sa predo mňa postavil mladý muž a ja som spoznala, že to bol môj novo narodený syn. Intenzívne na mňa zíral a jeho krik sa začal niesť celým tým miestom: "Mami, sľúbila si, že v tomto živote budeš mojou matkou, inak by som tu vôbec nebol!“. Potom som bola okamžite vtiahnutá do svoja tela obrovskou rýchlosťou. Trvalo len zlomok sekundy vrátiť sa do tela a neskutočne to bolelo.

Keď som opúšťala nemocnicu, ošetrujúci lekár mi povedal, že som bola pacient, ktorý bol „úplne“ preč a potom sa vrátil naspäť. Povedal, že v tej situácii toho nemohli moc urobiť, len mi dodať krvné doštičky, pozorovať ma a modliť sa k Bohu.