Hafur NDE 19/04/2008

Zrazu som sa ocitla v úplnej temnote, nebolo tu nič, čoho by som sa chytila alebo držala až dokiaľ som si neuvedomila, že mám telo. A potom som pocítila lásku. Svetlo prešlo mojím srdcom a pomaly ale isto rástlo až osvetlilo celé moje telo a zaplavilo sa svojím vlastným svetlom.

Ocitla som sa v nejakej jaskyni alebo tunely, za mojím chrbtom sa zjavilo svetlo, ktoré rástlo až do veľkosti môjho svetla a prišlo bližšie akoby mi jeho odraz mal ukázať, ktorým smerom mám ísť.

V tej temnote bolo mnoho ľudských tieňov prechádzajúcich okolo mňa bez nejakých pocitov a bezcieľne ako živé mŕtvoly. Vpravo som videla bytosť, ktorej tvár som nevidela, ale myslela som, že je to môj mŕtvy starý otec kvôli jeho obleku z Anglického kašmíru a vychádzkovej palici a klobúku, ktorý nosil, keď ešte žil. Naznačil mi, že by som sa nemala pokúšať hovoriť s týmito ľuďmi pretože by ma nevnímali. Boli vo svojom vlastnom nevedomom sne jak chodiaci roboti. To ma rozosmútilo a cítila som k nim súcit.

Rozhodla som sa pokračovať vo svojej ceste smerom k svetlu na konci tunelu a ocitla som sa na nádhernej pláži s mnohými odtieňmi farieb, ktoré som na Zemi nikdy nevidela. Boli veľmi jasné a ostré, ale neubližovali môjmu zraku. Najbelší piesok, modrá obloha a voda boli rozkošné. Farba kameňov a ostatných vecí neodrážala žiadnu farbu, žiarili svojím vlastným svetlom.

Postava po mojej pravici, ktorá ma sprevádzala, zastavila, jej tvár som nevidela, a ako sme tam stáli, bol tam vrch, ktorý slúžil ako miesto na projekciu môjho života od začiatku a opakovalo sa to niekoľkokrát. Najprv rýchlo a potom pomalšie. Bolo úžasné jak mi boli ukázané udalosti zo života, ktoré som úplne zabudla a zas iné tak nepodstatné, že sa zdalo, že vidím každý záber môjho osobného filmu života na Zemi. Uvedomila som si, že všetko je jasne zrozumiteľné a super transparentné, čo som nikdy pred tým nezakúsila. Zistila som, že som si sama vybrala život vo fyzickom tele a skúsenosti na Zemi, ktoré zrovna zažívam. Uvedomila som si, že som premrhala veľa času trápením a čo som naozaj mala urobiť, bolo si slobodne vybrať skutočnú lásku a nie bolesť, ktorá vstupovala do môjho života.

Zistila som, že Ja, moje bytie si samo nastavilo život, ktorý budem viesť ešte predtým, než som dobrovoľne vstúpila do života na Zemi a že sloboda vo fyzickom tele bolo jedine si vypestovať šťastie vedome vo všetkých mojich myšlienkach, pocitoch a skutkoch, pretože ja som si to takto dopredu vytvorila alebo nastavila svoj vlastný osud, pred tým, než som do fyzického tela vstúpila. Nikto ma nesúdil ani netrestal jak sa tvrdí v rôznych náboženstvách a bola to moja myseľ a rozšírené vedomie, ktoré posudzovalo samu seba a presievalo skutky cez filter dokonalej vedomej lásky.

Vrátila som sa k prednej časti pláže a dolu som videla niečo ako ostrov vo forme hory. Na jeho vrchu, v oblakoch bolo to najbelšie slnko, ktoré sa mi telepaticky prihováralo a dalo mi porozumieť všetkému o živote.

Zrazu som z tohto svetla videla vychádzať dav ľudí oblečených v bielom a nasledovali bytosť, ktorá sa niesla s veľkou dôstojnosťou a mala oblečené niečo ako tuniku, ktorá bola belšia než všetky ostatné a bola krásna, bytosť mala bielu bradu a biele vlasy. Prišiel ku mne z ľavej strany a bez toho, aby sa dotýkal zeme (vznášal sa nad pokojným oceánom). Na hrudi mal zlatý Maltézsky kríž ohraničený kruhom, ktorý bol tiež zlatý a pozrel na mňa s určitým kľudom.

Na konci procesie bytostí bol môj otec taktiež oblečený v bielej tunike a ja som sa ho telepaticky spýtala: „Čo tu robíš? Máš byť mŕtvy.“ Odpovedal „Ja žijem vo svete živých, Ty prichádzaš zo sveta mŕtvych“. To ma nesmierne prekvapilo a spomenula som si, že pochádzam zo Zeme a nechala som doma 3 malé deti samé. Obrátila som sa na bradatého muža a požiadala o povolenie vrátiť sa k deťom, lebo ma potrebujú. Súhlasil.

Zrazu som prešla trochu nižšie a zbadala zhluk kameňov v piesku vyčnievajúcich z mora a zbadala som sama seba ako sedím na najväčšom kameni medzi morom a plážou. Mala som oblečenú bielu tuniku, ktorá bola polopriesvitná a ozdobená jagajúcimi sa zlatými hviezdami. Bola som prekvapená, že sa vidím tehotná, keďže moje manželstvo nebolo v dobrom stave a posledné, čo som chcela, bolo otehotnieť.

Odrazu sa z mora vynorila prenádherná dosť mladá bytosť od pása hore, s tyrkysovo modrými obrovskými očami a zlatými kučeravými vlasmi. Zasmial sa a povedal, že on je môj skutočný manžel a vyslal ku mne lásku. Cítila som nekonečnú nežnosť. Pochopila som, že láska najbližšia k tej božskej je tá, ktorú cítime k malým deťom.

Ako mnou prešiel tento úžasný pocit, začula som hlas, ktorý hovorí „skrze lásku budeš rozumieť všetkému. Esencia, esencia, esencia....“ Toto ma sprevádzalo s pocitom veľkého mieru zmiešaného s radosťou v mojej duši. Cítila som, že môj život sa zmení k lepšiemu a toto bol jediný moment, kedy som chápala skutočný zmysel života.

Otočila som sa k oblohe, aby som videla svetlo a telepatická sila na mňa vymrštila sériu kódov obsahujúcich vízie milénia. Stvorenie, svet, môj život, ostatné bytosti obývajúce všetky vesmíry, že všetko je večné, duchovný život, všetko, čo k nemu patrí a že odlišnosti a rozdiely, ktoré robíme my tu, sú výsledok našej ignorancie alebo sme zabudli túto pravdu.

Ako obrovský magnet ma svetlo stiahlo k sebe a ponorilo ma do priestoru, kde bolo všetko biele. Zabudla som, že mám telo a cítila som, jak ma svetlo vsakuje. V tej chvíli som zažila pocit „plurálnej jednoty“ a pochopila všetko s mimoriadnou jasnosťou a náhle. Objavila som skutočnú realitu a videla a chápala s jasnou vedomou pozornosťou, ktorá mi umožnila porozumieť všetkému s nekonečnou dokonalosťou a bez pochybností.

Zo srdca mi vytryskol „aha“ pocit akoby to bolo niečo, čo som vždy vedela, ale zabudla a nemôžem to vyjadriť slovami alebo ľudským jazykom. Cítila som sa ako spoluúčastník procesu tvorenia.

Čo som pochopila a pamätám si dodnes

Ø  Žijeme v „plurálnej jednote“ alebo „jedinnosti“ inými slovami naša realita je jednota v pluralite alebo pluralita v jednote

Ø  Bola som všetko a všetko bolo Ja. Bez zásadných rozdielov okrem dočasných vtelení

Ø  Neexistuje žiaden externý Boh, ale Boh je všetko a všetko je Boh v samotnom živote

Ø  Nie je žiaden Boh mimo nás, skôr ale vo všetkom a všetko je súčasť Boha tak ako život samotný

Ø  Boh je všetko a zároveň nič

Ø  Že každý a všetko alebo aj fenomén našej dimenzie je tam kde má byť, pretože to plynie z plánu spoločného sna (keď to tak môžeme nazvať), ktorý sa opakuje neustále až kým pochopíme, čo je zásadné a čo realita

Ø  Všetko je súčasť jednej veľkej hry samotného života a dokiaľ žijeme skutočnou láskou – bezpodmienečnou a Univerzálnou – sme bližšie k porozumeniu, čo život v skutočnosti je, čo je skutočné šťastie a dokonalá múdrosť

Ø  Že všetko je skúsenosť a že tento život ako aj ten ďalší sú rovnako zásadné, pretože Boh je všetko. Nič nie je mimo Boha tak ako nič nie je mimo samotného života

Ø  Smrť je metamorfóza času. Ďalšia ilúzia duševného konceptu. V skutočnosti čas neexistuje tak ako neexistuje priestor. Sú to ilúzie našej tvorivej mysle, ktoré hrajú hru na sebaklam v tvorčom procese

Ø  Že „Ja“ zahŕňa „My“ a sú jak zrkadlo, kde vnímame odraz našej reality vo všetkých jej podobách a ilúziách.

Ø  Že stvoriteľ je večné tvorenie a jedno z tvorení je vedome milovať. Človek sa učí maľovať maľovaním. Preto toto dočasné ľudské iluzórne tvorenie existuje akoby to bol matrix vnútri iného matrixu a ten zas vnútri ďalšieho, multidimenzia až kým sa zobudíme.

Ø  Zažila som niečo, čo nemôže byt pretransformované do slov, ale môže byť vyjadrené jak „Esencia života je jeho totálna ničota (prosím rozumejte ničotu ako niečo, čo nemá vlastnú vnútornú substanciu ale je skôr vytvorená obrovským množstvom udalostí alebo fenoménov, ktoré sú na oplátku vytvorené iným nevýslovným množstvom udalostí, fenoménov až do bodu nekonečnosti).

Ø  Žiť vedome láskou je esenciou samotného života a to je vmanifestované alebo materializované v tejto úrovni existencie ako súdržná sila pretvoriť samého seba do množstva foriem ako hra, v ktorej ničota pretvára samu seba na dočasné iluzórne udalosti

Ø  Nám známy vesmír je len fragment nekonečnej reality, ktorý skrze lásku bude konečný kúsok v našich dočasných rukách

Ø  Naučila som sa tisíc ďalších vecí, ktoré je ťažké vyjadriť slovami, pretože slová nestačia, nemôžu opísať zážitky v inom stave vedomia vo vedomí, ktoré mám tu a teraz

Ja len viem, že všetko je večné, čisté vedomie a že žijeme v duševnom sne, ktorý sa neustále buduje ako dynamika vedomia, ktoré pozná seba samého a samo seba pretvára skrze každého z nás. Že sme bod v prázdnote, kde prázdno a ničota si začali uvedomovať sami seba.

Je to ťažké vysvetliť, ale viem, že všetko, čo som videla pochádza z myšlienok alebo univerzálnej mysle, ktorá je vyprojektovaná do obrazov a udalostí, ktoré sú prepojené s transparentným vedomím ako je skúsenosť a že táto skúsenosť je časť nekonečna, ktoré je na každej určitej úrovni reálne a že mi to chceme zdokonaliť alebo rozdeliť do častí tak, že to naša dočasná myseľ môže rozlúštiť napriek jej obmedzeniam. Verím, že som pochopila, že to, čo voláme Boh je ticho neopísateľného života, ktorý je vo všetkom a všetko je v ňom.

Ako prirovnanie môžeme zobrať predstavu pary, ktorá sa premení na vodu a tá zase na ľad a v momente jak je v tomto štádiu, ľad zabudne, že je para s možnosťou rozvíjať sa. To je to, čo sa s nami stane v tejto úrovni vedomia.

Verím, že obrazy, ktoré som videla boli vytvorené v mojej mysli počas môjho zážitku, než som vstúpila do toho svetla, že to boli symbolické myšlienkové formy niečoho možno hlbšieho, čo slúžilo len ako podpora pre porozumenie dôležitého zážitku. Nie je možné to vysvetliť našim obmedzeným ľudským jazykom. Ja sa len snažím to po kúskoch rozšifrovať.