Diane C NDE 14/12/2007

Tak toto bolo úžasné. Bola mi zima, bola som zmrznutá a potom zrazu na pol ceste medzi Glendale a Burbankom som zacítila akoby sa odomklo brnenie a moje skutočné telo bolo vypustené von. Cítila som teplo, lásku, mier a čistú radosť z tohto zrodenia. Na chvíľku som pozrela na seba a na môjho zúfalého manžela, ktorý ma viezol do nemocnice. V tom istom momente som začala byť prítomná na viac lokalitách súčasne, bola som so svojou matkou, ktorá cestovala do Glendale k môjmu synovi Larrymu. Bola som so svojim lekárom, ktorý cestoval do nemocnice (zaujímavé je, že som s ním bola aj v čase, keď som prišla do nemocnice v St. Jose, ale zároveň som bola v Nebi a zažívala to, čo idem opísať).

Mohla by som vyrozprávať lekárovi všetko, čo urobil počas môjho príchodu. Mohla som mu opísať všetky detaily minútu po minúte, jak sprevádzal sestričku do podzemia nemocnice, aby pre mňa vyzdvihol krvnú plazmu až po kyslík na stene výťahu, ktorý mi dával počas resuscitácie, všetko, čo urobili zatiaľ čo ja som bola v Nebi a dostávala inštrukcie a robila tam obhliadku.

V čase jak som bola s lekárom, mamou a mužom, bola som aj so svojou sestrou Nannette na burze v Los Angeles, s mojou sestrou Charonne na Univerzite, bratom Raymondom na strednej škole, bola som viacrozmerná, poznala jejich myšlienky a čo každý robil a ja som to jasne rozoznala. Bola som aj so svojim synom Larrym, o ktorého sa starala Mary. Živo som si bola vedomá každého z nich.

V tom istom momente sa zdalo akoby som bola v neviditeľnej úrovni vznášajúc sa nad údolím v San Fernande a obzerala si tú nádheru. Zároveň som sa dívala dolu na Zem z vesmíru a videla ako úžasne Zem z vesmíru vyzerá. Prešla som univerzom, vnútri som vedela, že toto miesto poznám a zrazu som sa ocitla pri živúcej nebeskej klenbe. Pulzujúce miesto čistej lásky. Vody boli živé, tráva bola živá, stromy boli živé a zvieratá boli živšie než na Zemi.

Môj sprievodca bol vlastne anjel s telom z číreho svetla, malo rovnakú formu a vizáž pozemského tela, ale z čistého svetla. Nemám adekvátne slová, aby som Nebo opísala, je to fantastické. Vedela som, že som doma. Vedela som, že odtiaľto som prišla na Zem. Počas tých siedmych minút, čo som bola mŕtva na Zemi, som prežila sedem týždňov alebo aj viac. Kto vie?

Najprv som prišla do absolútne mierumilovnej a nádhernej krajiny. Tu som videla tie zvieratá (vrátane jednorožcov) a boli tak krásne a spokojné, plné lásky. Tráva, stromy a kvety boli tak dokonalé, že keď som to v mysli povedala, tak som na oplátku dostala vibráciu Lásky, ktorá ma zaplavila smerom od nich. Voda bola tak jedinečná, že som to v mysli vyjadrila, až jej kvapky ožili a zaiskrili láskou smerom ku mne.

Hrala tam aj melódia alebo hudba dookola, nie nečakane, a možno aj preto, že hudbu milujem. A Boh mi párkrát v živote dovolil počuť túto úžasnú hudbu, ktorej melódia bola plnšia a krajšia než by niekto vôbec na Zemi mohol zložiť. Len začala zrazu hrať a naplnila moju dušu radosťou.

Môj anjel ma vzal na miesto, ktoré vyzeralo jak prímorská komunita, nad ktorou som sa vznášala bez toho aby som mala krídla alebo sedela v lietadle a bolo to farebné, živé a nádherné. A potom ma vzal (hovorím ON lebo tak som ho vnímala) na miesto, kde boli počítače.

Teraz si môžete predstaviť jak ťažké to bolo opísať v roku 1958, keď som prišla naspäť, na čo teraz už vhodné slová mám. Takže opíšem obidve, čo som videla a potom jak som sa to snažila opísať, keď som to videla. Ukázal mi Božský počítač. Áno, chápete to správne. Nebo má počítač, na ktorý nikdy na Zemi nedosiahneme.  A anjel a ja sme prediskutovávali možnosť vstúpiť do roku 1936, či iné možnosti, čo som chcela, alebo do čias občianskej vojny. Takže prešiel do miestnosti medzi steny (táto miestnosť bola biela, veľmi čistá a usporiadaná) a vytiahol malú kazetku, čo teraz viem, že voláme šperkovnička na CD. V tom čase som nevedela jak opísať túto kazetku, ale bolo jasné, že je to éra občianskej vojny. Vytiahol z nej CD menšie než 50 haliernik (čo by som opísala ako kovový prehrávač bez diery v strede) a vložil to do vrchnej časti stola.

Odrazu sa predo mnou celá stena, povedala by som tak pätnásť metrov možno aj viac, otvorila a bolo to jak dívať sa dolu na Zem počas občianskej vojny. A ja ako ľudská bytosť som tam bola, bola som žena a prebiehalo tam samé zabíjanie. Povedala som si v mysli „Ach, nemôžem vystáť zabíjanie. Preto na Zem nechcem nikdy v tom čase ísť“. A hneď jak som na to pomyslela, bola som naspäť pri anjelovi a vonku z toho, stena sa zatvorila a kovový disk vyskočil, a on ho vrátil naspäť do regálu.

Potom som prešla pár mestami, videla som starobylé, iné zo zelenou trávou, potom ďalšie podobné našim nádherným miestam alebo s majestátnymi budovami. Ulice boli zo zlata a jedna úžasná fontána bola pred jednou masívnou budovou, ktorá vystrekovala modro-zelené svetlo vydávajúce lásku. Je to niečo, čo nikdy nezabudnete.

Vzal ma do nejakej masívnej štruktúry, bohatšej a krajšej, než kedy môžeme vytvoriť na Zemi. Uvedomila som si, že všetky tie maľby, utkané koberce, tapisérie, plastiky, všetko, čo na Zemi tvoríme a je krásne, má korene v Nebi. Už sme to videli pred tým, než sme prišli na Zem. Snažíme sa napodobiť niečo z Neba, keď sme na Zemi. Hlboko po Nebi túžime. Hlboko v našej duši nám Nebo chýba.

Okamžite som vedela, odkiaľ sme, než sme prišli na Zem a pochopila, prečo sme vôbec na Zem prišli. Prichádzame, ale len raz, nereinkarnujeme sa, ale môžeme si pamätať testovaciu fázu pred finálnym rozhodnutím stráviť čas na Zemi. Musíme preskúmať úlohu, ktorú sme si vybrali, pred tým než prídeme a v podstate vieme, čo sa stane. Dokonca sa môžeme rozhodnúť ísť v tom istom čase jak ostatní, ktorých v Nebi poznáme a stretnúť sa s nimi zakiaľ sme tu na Zemi. Vyberáme si svoju rodinu, rasu, farbu a vyznanie. To je súčasť testu. V nebi nie sú žiadne rasy, farby pleti alebo náboženstvo, len tu kvôli testu. A vysvetlím aj prečo ten test, prečo sú niektorí znetvorení, prečo je tu zlo a dobro. Osvetlilo sa mi to, zakiaľ som bola tam. A aj niečo ako, počkať, počkať, ešte nie je čas toto odhaliť. Všetko tam má svoju logiku.

Pochopila som, že smrť je naozaj prechod k zrodeniu. Keď sa dieťa narodí z matkinej maternice, v podstate zomrie vo svojom predchádzajúcom živote v maternici – život vo vode nahradí život na vzduchu. Keď zomrieme na Zemi, narodíme sa znovu, tentokrát do života životov odkiaľ pôvodne pochádzame. Je to uzavretý kruh, ale musí byť ukončený, aby sme prešli testom.

Toto miesto, kam ma anjel vzal bolo spektakulárne a veľmi, veľmi vysoko. Povedala by som, že chodby boli možno tri poschodia alebo viac vysoké. Veľmi zdobené a krásne, mramorové haly s vybranými maľbami a tie stĺpy, ktoré boli zlaté s detailnými a neskutočne nádhernými ornamentami na nich. Na dverách boli nejaké nápisy, boli asi sedem metrov vysoké a automatizované. Nápisy boli skôr jak starodávne symboly, ale boli mi veľmi povedomé. Zdalo sa, že im rozumiem. A odrazu sme prišli k honosným dverám, ktoré sa automaticky otvorili a úžasná prítomnosť zaplnila trónnu izbu s mramorovou podlahou. Určite to bola trónna izba a okamžite som si bola vedomá, že mi bolo dovolené vidieť iba odraz Božského Svetla. Nie plnú silu Jeho Ohromnej Veľkoleposti.

Bola som tak naplnená láskou a chcela ho radostne objať. Jeho hlas vychádzal z vnútra mojej mysle a prikázal mi, aby som vystrela ruky a ramená, nech vidím, že som stvorená z čistého svetla. Tak som to urobila. Potom do mňa cez myseľ vlial poznanie, že všetci sme čisté svetlo, muži aj ženy, každý so svojou vlastnou identitou a účelom. Každý bol stvorený, než vstúpil na Zem a každý bol muž alebo žena pred tým vstupom. On má obidve pohlavia, a to je tá pravda. Pre Neho to nie je sexuálna stránka, ale sila a jemnosť každej Jeho stránky, ktorá určuje ako budeme stvorení. Je to rovnováha Jeho bytia.

Povedal mi v mojej mysli, že pochopím kto sme a prečo sme na Zemi. A že ma použil ako Jeho nástroj priniesť tam a zase naspäť k nemu synov. Že som súhlasila s tým a že to nie je pre mňa žiaden trest. Toto sú Jeho presné slová: „Sú ako vzácny poklad, už sa s nimi viac nemôžem rozlúčiť. Priviedol som týchto synov skrze Teba ako predvoj. Nepotrebujú už ďalší test.“. (Dala som Nášmu Otcovi osem synov pri pôrode alebo hneď po ňom, ale nikdy som nestratila vieru, že mi pošle deti, aby som ich milovala a udržala tu na Zemi a On mi dal päť detí, ktoré som mohla milovať, teraz už len štyri kvôli vražde môjho najstaršieho syna v roku 1980 vo veku dvadsaťštyri rokov).

Som zmierená so smrťou tak, jak väčšina ľudí nedokáže, pretože viem, že to je to, čo Kristus myslel týmito slovami: „Pokiaľ nie si znovu zrodený, nemôžeš  vstúpiť do Kráľovstva Božieho“. Nemá to nič spoločné s významom, ktoré tomu dáva cirkev. Znamená to, že je to niečo, čím všetci musíme prejsť.

Otec mi ešte povedal, že sa musím vrátiť naspäť na Zem a dokončiť svoj test. Test nebol hotový a je toho mnoho, čo ešte musím urobiť. Uistil ma, že ma miluje a stále bude so mnou počas všetkých dní môjho života (aj keď som bola na dne a obviňovala Jeho, nikdy neprestane stáť po mojom boku).

Pochopila som, prečo je na Zemi zlo a dobro. Je to v podstate skutočný boj o naše jednotlivé duše. Preto máme každý svojho anjelského strážcu alebo dobrého anjela, ktorý nás povzbudzuje konať dobro a mučiteľa, ktorý nás navádza na zlé. Je to veľká vec a na rovinu, Náš Stvoriteľ nechce stratiť ani jednu dušu, ktorú stvoril, pretože všetci sme stvorení z Neho a Jeho lásky. Rozosmútilo ho už, že stratil tretieho z Jeho anjelov, ktorý nasledoval prvého zo stvorených, Lucifera. Je prešťastný, že ďalšia trojica anjelov nasledovala Michala, ktorý Ho bránil tým, že ich vylúčil z Neba. Vylúčil, ale nezničil, z dobrých dôvodov. Položili ste si niekedy otázku, prečo voláme novorodeniatka „malými anjelmi“ alebo prečo chceme „nebo na Zemi“? Prečo pozeráme hore na oblohu a chceme lietať? Prečo sme fascinovaní vesmírom? Pýtali ste sa niekedy, čo urobila druhá trojica anjelov počas boja v Nebi medzi zlými a dobrými anjelmi? Premýšľali ste niekedy, jak ten boj vyhrali? Súboj sa dial mysľou – LÁSKA verzus NENÁVISŤ. Láska vyhrala, pretože je pripojená k Bohu. ON je LÁSKA, ŽIVOT a SVETLO. Trojica.

Život je tiež trilógia a je v troch formách, ktoré identifikujeme teologicky – Boh ako Voda, Vzduch a Svetlo alebo „Živúca Voda“, Dych Boha, „Svetlo Sveta“ alebo akokoľvek si želáte nazvať Otca, Syna a Ducha Svätého. Niečo ako keď slnko je Otec, zatiaľ čo slnečný svit je Syn a teplo slnečného svitu je Svätý Duch.

V skutočnosti som nechcela ísť naspäť, ale znovu, vediac, že som bola anjel, ktorý neurobil tú voľbu v Nebi počas toho boja a tým si nevyslúžil byť vylúčený, ale ani nemohol zostať len tak, vrátila som sa naspäť dokončiť test.

To mi aj vysvetľuje jak bolo možné, že ma zrazilo auto na prechode vo Februári 1955, odhodilo ma štyridsať metrov cez ulicu na auto a mohla som odísť po svojich bez jedinej zlomenej kosti (mám policajný report). Evidentne som si v tom momente musela pamätať bez toho, aby som si toho bola vedomá, že dokážem lietať bez krídiel. Mala som život plný „zázrakov“ doslova. Lekárske zázraky písané a okomentované lekármi ako „Len Ty a Boh toto dokáže“.

Okamžik, keď ma Náš Otec poslal naspäť bol rýchly – bola to rýchlosť svetla. Prešla som univerzom neuveriteľne rýchlo dolu na Zem a do svojho tela (pripomínam, že som všetko vedela o svojich milovaných alebo so mnou spojených počas smrti, všetko čo robili, presný čas, zakiaľ som bola v Nebi). Videla som svoje telo na stole. Cisársky rez už bol vykonaný a Michal bol vonku v rukách doktora a ja som spadla do vnútra cez hlavu zakiaľ som pozorovala Michala vychádzajúc hlavou von a potom som odpadla – bola som v kritickom stave a nezobudila som sa až do druhého dňa, keď mi lekár prišiel povedať, že moje dieťa zomrelo. Ja som mu ale všetko povedala a aj o Michalovom momente, že sa znovu narodil naspäť doma.

Predstavte si, že toto máte vysvetliť lekárom v roku 1958. Môj kňaz mal lepšie pochopenie, ale potom som o tom prestala hovoriť a pokračovala mojim životom, pretože teraz som mala kľúče od Kráľovstva Božieho. Je to o láske. Človek musí milovať seba samého, takto milujeme aj Boha. Je v každom z nás. Potom môžeme milovať aj iných, vrátane nepriateľov. Sme tu, aby sme milovali život, žili život a vyjadrili nášmu Stvoriteľovi radosť, že život máme a videli, jak nádherný je náš svet bez ohľadu na to, jak si to urobíme. Je to prenádherný svet, v ktorom sa musíme všetci zastaviť, aby sme napojili svoju dušu. Naučila som sa aj, že sa nikdy po nás nevyžaduje, aby sme zniesli viac tu na Zemi než máme schopnosť zniesť, pokiaľ v sebe samých objavíme dôstojnosť. Súhlasili sme s testom. Pevne sme verili, že ho zvládneme.

A ďalšia vec, ktorú som pochopila bolo, že duchovia sú len mentálne vyprojektované obrazy ľudí, ktoré vysielajú obraz, nie fyzické bytosti. Tak sa môžu duchovne dotýkať, zanechávať vôňu kvetov (alebo aj zloby), avšak nemôžu Vám ublížiť. Máte PRÁVO nechať zlo odísť a ono musí. Duch nie je len vzduch, ale projekcia myšlienkou, ktorá rada prechádza cez steny atď. Dokonca som aj pochopila, že UFO – je to, čo očakávame v našom pozemskom čase, takže je to to, čo vidíme a dostaneme. Každá éra je iná a má nastavené iné podmienky a je na nás, čo bude dôležitý a ústredný bod nášho života. Potrebujeme ale lásku a s ňou príde aj viera, nádej a sebavedomie sa týmto všetkým prekliesniť.

Doplňujúce otázky:

Vstúpili ste do iného, nepozemského sveta? Jasne mystický svet alebo nepozemská realita Neba jak opisujem vyššie. Nebo je naozajstné Nebo, skutočné miesto a za hranicou všetkého, čo si dokážeme predstaviť. Je to miesto učenia, miesto na žitie. Je to náš domov. Museli sme ho opustiť kvôli testu a je to miesto, kde sa nikdy nenudíte. Nemusíme tu zápoliť s ostatnými, môžeme „pracovať“ na učení, môžeme si tam užívať voľno, môžeme sa učiť hrať na hudobný nástroj, rybárčiť alebo robiť všetky tie veci, ktoré milujeme tu a sú dobré a zdravé pre naše bytie. Lekár môže študovať viac o tom, jak ľudia môžu uzdravovať. Čokoľvek si želáte naučiť sa alebo vytvoriť, tak môžete. Viem to z hĺbky mojej duše.

Mala ste pocit, že zrazu všetkému rozumiete? Všetko o vesmíre. Úplne. Náš účel je vrátiť sa do Neba, kde sme boli najprv stvorení. Prechádzame týmto testom, ale je to veľmi jednoduché. Láska. Vyberáme si svoj test, o ktorom vieme, že ho zvládneme, než prídeme sem. A súhlasili sme, že sa nám vymaže z pamäte, kto sme, prečo sme tu a aké je Nebo. Verím, že je dobrý dôvod, prečo sme zrazu tak otvorení týmto „smrteľným zážitkom“ a že je to vôľa nášho Stvoriteľa, aby sme tak robili. Je to v Jeho čase a on si to tak želá. Toto je kritické obdobie v našej histórii Zeme a musíme vyzdvihovať lásku. Naša spoločnosť vytvorila chaos a zlo bují, a viac nás zaujíma jak mať stále viac a viac peňazí, chceme mať viac a viac vecí, aby sme ich na koniec aj tak zahodili, chceme mať tie najnovšie výrobky a menej sa zaujímame jeden o druhého. Máme menšiu a menšiu úctu k životu (napr. potraty, myšlienky na asistovanú sebevraždu atď.) a máme dešpekt k našej Zemi. Viac sa staráme o to, jak lietať do vesmíru, miesto aby sme využili peniaze na nakŕmenie hladujúcich v tomto svete alebo obliekli nahých, vyliečili chorých. Je ľahšie dať človeku pilulku, než liečiť chorobu. Preto je toľko mentálne nestabilných. Aj Zem sa už hnevá, a vidíme to na zmenách v počasí a zemských zmenách. Zem je Boh a Boh nebol v objatí svojich detí už predlhý čas.

Vyjavili sa Vám nejaké scény z minulosti? Moja minulosť predo mnou prebleskla, nie mimo mojej kontroly, len som vedela, že sa súdime sami. Neexistuje žiadna čierna kniha, ktorá zapisuje Vaše zlyhania. To nie je zmysel života. Zmysel je Láska. Keď milujeme sami seba, musíme milovať aj svojho Stvoriteľa v nás. A láska je všetko, čo treba. Keď sa veľmi snažíme o lásku a potom zlyháme, vyžiadame si odpustenie a skúsime znovu (milujeme znovu sami seba), nemáme potrebu nejakej rekapitulácie. Nie, pokiaľ skutočne nechceme nechať sami seba prejsť tým peklom. Nie je to treba, ale ja pevne verím, že tí, ktorí to prežili, to robia aby nabrali správny smer na jejich ceste, takže sa znovu nevydajú zlou cestou a nestratia sa nášmu Stvoriteľovi.