Leonard NDE 15/08/2009

Cítil som jak opúšťam svoje telo. Jak som bol vonku, videl som nemocničný personál, jak sa snaží moje telo oživiť, bol som nesmierne prekvapený nad paranormálnymi schopnosťami, ktoré som v tejto inej forme mal. Videl som v 360 stupňovom uhle, videl som nad seba, pod seba, doprava aj doľava, dozadu, videl som na všetky strany zároveň.

Mohol som si aj priblížiť akýkoľvek bod. Pohyboval som sa rýchlosťou myšlienky, stačilo na nejaké miesto alebo osobu len pomyslieť a okamžite som tam bol. Mohol som prechádzať cez steny, cez hmotu, bolo to neuveriteľne vzrušujúce.

Počul som myšlienky ľudí. Dokonca ešte pred tým než otvorili ústa som vedel, čo idú povedať. Lebo som ich myšlienky počul. Inak to bola úplná kakofónia zvukov v izbe, ale stačilo sa zamerať na jednu osobu a hneď som ju počul. Takže toľko k mimoriadnym schopnostiam, ktoré máte v mimoteľnom stave. Prechádzal som sa dokola. Navštívil som mamu u nej doma. Cestoval som hlboko do vesmíru. Vyšplhal som sa vysoko do univerza a výhľad bol nádherný. V jednom momente som zacítil, že som bol vtiahnutý do tmavého tunela neuveriteľnou rýchlosťou. Na konci tunela bol žiarivý bod. V tuneli boli aj ďalšie bytosti podobné mne, pozerali sme na seba a hovorili si: „myslím, že sme mŕtvi“. Čím viac som šiel dopredu tým viac svetlo rástlo. Potom som prišiel do svetla. Bolo úžasné a veľmi jasné. Ale čo ma zasiahlo najviac bolo, že v tom svetle som cítil mier, radosť, ale v prvom rade neuveriteľnú lásku. To svetlo ma milovalo. Prihováralo sa mi. Spýtal som sa ho, či je Boh a odpovedalo mi: „Áno, ja som svetlo“. Táto svetelná bytosť (ktorú som ale nevidel) vedela o mne VŠETKO. Poznala môj život od začiatku do konca. Hneď jak som bol v tom svetle, rozpamätal som sa, kto som, dostal som odpovede na všetky moje otázky, o ktorých som premýšľal, kto stvoril vesmír a ako, jak funguje kozmos, fyzika atď. Áno, neučil som sa to, len som sa na to rozpamätal.

Mať tieto vedomosti bol božský stav. Potom mi Boh ukázal môj život od narodenia až po NDE. Cítil som a zažíval znovu všetky udalosti a cítil emócie, ktoré som vyvolal v druhých. Bol som svoj jediný sudca. Táto skúsenosť bola veľmi bolestná. Ani sa neopovažujem predstaviť si, čím musel prejsť Adolf Hitler, keď cítil bolesť miliónov ľudí. Boh mi ukázal veci, ktoré som urobil bez toho, aby som pred tým o nich premýšľal a urobil som nemilé veci. Dokonca som videl, jak som ukradol sladkosti v obchode a pomyslel som si: „Jej, nikto ma nevidel“. Samozrejme, že ma niekto videl. Áno, boh ma videl. Ale on nesúdi. V skutočnosti je to to, čo ma dostalo najviac. Boh neodsudzuje, on nás len miluje bezpodmienečnou láskou, táto láska je neopísateľná, nie je to jak na Zemi, je to skôr sila lásky.

Zhovárali sme sa so svetlom dosť dlho. Tam na druhej strane komunikácia prebieha telepaticky (prenos myšlienok). Musím Vám povedať, že Boh má fantastický zmysel pre humor. Nikdy som sa tak nenasmial vo svojom živote. Smiali sme sa na tom, jak vážne som na udalosti reagoval. Život na Zemi je veľká dráma. Nemali by sme ho brať tak vážne. Čo sa týka univerzálnych vedomostí, ktoré som mal, nebolo mi dovolené vziať si odpovede so sebou, pamätám si, že som to vedel, rozpomenul som sa len na maličkosti jak fakt, že sme večné bytosti, že sme vždy existovali a vždy budeme. Sme božské bytosti, ktoré prišli na Zem, aby tvorili materiálny svet. Zakaždým, keď sa inkarnujeme, stratíme pamäť o tom, kto sme.

Pred stvorením vesmíru sme boli len my, spojení do jedného malého bodu vedomia, toto vedomie malo poznanie, ale nemohlo nič prežívať, potom sme sa rozdelili do miliárd jednotlivých vedomí a vytvorili vesmír, kam sme prišli, aby sme sa zabavili. Jedného dňa sa všetci znovu zídeme a znovu „vybuchneme“ a všetko začne znovu, je to nekonečný kolobeh. Skutočný život, skutočná realita je tam v tom druhom svete. Spomínam si, že mi svetlo povedalo, že je tu viac než jeden vesmír, sú ich miliardy a Zem nie je jediná planéta, ktorú si môžeme vybrať na inkarnáciu.

Spomínam si, že keď som bol mimo tela, premýšľal som, jak bez tela vyzerám. Pozrel som na seba a bol som svetlo, bol som stvorený zo svetla. Lenže v určitom momente už som viac toto svetelné telo nemal, bol som len bod vedomia v Univerze. V určitej chvíli mi Boh povedal: „Musíš sa vrátiť na Zem“. Odmietol som, v žiadnom prípade sa nechcem vrátiť do toho chorého tela. Potom mi Boh ukázal víziu mojej matky, ktorá plakala, že som zomrel a ja som sa vrátil. Zišiel som dolu tunelom a do tela som musel vstúpiť cez hlavu. Pocit bol veľmi nepríjemný, bolo to jak nasúkať sa do potápačského obleku, ktorý je pre Vás príliš malý. Tak a som tu. Toto je moja NDE skúsenosť.