Henry W 22/08/2016

Vložené: 20.10.2016

 

 

Faktom je, že som zomrel. Moje srdce prestávalo postupne tĺcť až sa úplne zastavilo a ja som v ten moment zatvoril oči. Ani nie sekundu na to som znovu videl. Bolo to akoby som vystúpil zo svojich očných jamôk.

 

Posadil som sa a bol som užasnutý jak jasne som videl. Celý život som nosil okuliare alebo kontaktné šošovky a teraz som bol ohromený jak ostrá sa zdala izba okolo mňa a jasnosťou farieb. Okolo všetkého som vnímal energiu. Knihy, stôl, nábytok, všetko vyžarovalo zo seba žiarenie. Zakrátko som si uvedomil, že mám 360 stupňové videnie. Nepotreboval som otočiť hlavou, len som pozrel a videl som. Za mnou ležalo moje telo a ja som si uvedomil, že som zomrel.

 

Pri tomto uvedomovaní som zbadal svetlo vychádzajúce spod dverí. Jak som do ňho zíral, zrazu izba zmizla a ja som bol v inej realite. Najprv všetko, čo som vnímal bol obrovský priestor, o ktorom som vedel, že siaha do nekonečna. Priestor bol osvetlený, ale nevedel som odkiaľ pochádza jeho zdroj. Celý priestor mal tú najbohatšiu a najhlbšiu tmavú fialovu farbu. Zrazu som si uvedomil, že všetky moje zmysly boli zosilnené. Počul som ticho. Žiaden zvuk tam nebol, ale ja som niečo počul. Možno to bola sama "existencia" Univerza, ktoré bolo živé. Dýchal som, ale miesto vzduchu som cítil životodárnu silu, ktorá mnou preplúvala. Cítil som, že plávam v samotnej Esencii Lásky.

 

Jak som sa v tom priestore pohol, začal som si byť vedomý ostatných okolo mňa. Nebol tam nikto, koho by som poznal, ale cítil som jejich prítomnosť. Zbadal som ich ako malé zlaté orby svetla, každého zvlášť, jak samostatné jednotky, ktoré sú však prepojené tenučkým vláknom. Siahali ďaleko za horizont môjho zmyslového zraku a ja som vedel, že každý z nich bol prepojený a spojený s niečím, čo verím, že je Boh. 

 

Je dôležité pripomenúť, že som nepočul žiadne hlasy, skôr som ich vnímal vo svojej mysli, vstupovali do nej hneď, ako som ich začal vnímať. Akoby ste si pustili komentár k filmu. Dostal som odpovede na otázky skôr, než som ich vyslovil. Hneď som vedel, že nemôžem zostať. Vyzeralo to, že tento vesmír pozná moju túžbu pochopiť život na Zemi a záhady na nej a bol pripravený mi odpovedať.

 

Uvedomil som si hlasy duší a orbov okolo mňa, počul som jak medzi sebou komunikujú a medzi tými najbližsie k sebe bolo zvláštne puto. Rozprávali si o živote na Zemi, čo prežili, vnímali a cítili. Nezdieľali len slová, ale aj skúsenosti. Keď nejaký orb nemohol pochopiť, zmizol a znovu sa objavil. Nejakým spôsobom sa vytratil na Zem, prežil skúsenosť, ktorú nechápal a vrátil sa naspäť. Chápal som že čas tu neexistuje a bytosť sa mohla vmanifestovať do ktoréhokoľvek časového obdobia na Zemi. Tieto orby, alebo skôr duše, opustia túto úroveň, odpoja sa od nej a idú na Zem. Tu budú žiť a zomierať, vrátia sa naspäť a sdieľajú skúsenosti s ostatnými dušami. Duša, ktorá neporozumie môže ísť a žiť ten istý život, aby pochopila. Vedel som, že žijeme mnoho životov v každom čase.

 

Duše ako také nemôžu zažiť niektoré veci, jak bolesť, smútok, nenávisť alebo hnev. Keďže sú to negatívne veci, je dôležité ich zažiť a porozumieť im. Možno aby chápali ľudské dôvody alebo (a tomu zo srdca verim) aby mohli vstúpiť do Božskej prítomnosti so všetkými vedomosťami a chápaním. 

 

Veci sa mi zrazu zjavovali a odpovedali na ďalšie otázky. Myšlienky som videl akoby to boli bytosti. Prvýkrát v živote som porozumel vzorcu E=MC2. Pochopil som, že náš vesmír je jeden z mnohých, že je to jak sklenený plytký tanier nastavený s vlastnými pravidlami a bytosťami. Každý vesmír má vlastné fyzikálne zákony. Uvedomil som si, že množstvo informácií, ktoré duša musí obsianuť je obrovské, jak si to nedokážeme ani predstaviť. 

 

Ďalšie pravidlo, ktoré som sa naučil je, že veda nemôže potvrdiť nikdy Boha. Keby sa to stalo, zrútilo by sa celé prostredie. Zničilo by to vieru, zakiaľ máme vieru, hľadáme, bádame. Keď by sa Boh v plnej kráse zjavil pred ľuďmi, uverili by, ale žili by v strachu. Aby osoba úspešne prešla životom, musí byť mimo dosah Boha. Musí hľadať a učiť sa. Skúsenosti a zmysel života musíme hľadať tu na Zemi. Viera poháňa objavovanie, bez nej sme len mravce.

 

Naučil som sa, prečo sa zlé veci stávajú dobrým ľuďom. Keby sa nám nikdy nič zlé nestalo, boli by sme všetci rovnakí. Je to jak kovová tyč, ktorú musíš rozžhaviť a ukovať z nej užitočný nástroj. Život začíname s prázdnym kusom papiera. Každá udalosť, ktorú zažijeme je súčasť plánu, ktorá sa zaznamenáva až kým nieje plán pre jednotlivca hotový. Koniec našich životov je daný týmto plánom. Aby sme boli v tomto živote sťastní, musíme si uvedomiť tento plán a zmeniť ho. Nakoniec čas je len jednotka tu na Zemi. V iných úrovniach to neexistuje. Zakiaľ mi tu zažívame smútok a bolesť, v kontexte Univerza je to sekunda. V skutočnosti žijeme večne, duša nezomiera. Náš život je len myšlienka udávajúca okolosti nášho bytia. Jak duša napreduje, trauma je zabudnutá a skúsenosť je videná z perspektívy potreby učenia.

 

Sám som mal jednu otázku, čo som chcel vediet a to, či existuju duchovia, či sú skutoční. Odpoveď bola: "Áno, v ľudskom tele sú dve formy duchovnej bytosti. Jedna je "duša", čo je duchovná bytosť v symbióznom vzťahu s fyzickým telom. Druhá je bytosť vytvorená "biológiou" ľudského tela. Táto bytosť je inteligentná a je v podstate osobnosťou človeka. Jej účel je zabezpečovať ľudské potreby, jak hlad, jedlo, prežitie a rozmnožovanie. Myšlienka je veľmi podobná Freudovskému "Ja, Egu a Superegu". Rozdelenie mysle a osobnosti. Duša nám poskytuje všetko ostatné, čo nás oddeluje od zvieracej ríše. To je schopnosť premýšľať, používať logiku alebo byť užasnutý z východu slnka. Duša je tvorivá časť ľudskej bytosti. Tá druhá bytosť je zvieracia časť našej osobnosti a poháňa nás uspokojiť naše ľudské potreby.

 

Po smrti sa duša oddelí a ide do inej úrovne (pardón za zjednodušovanie vecí). Druhá entita tela zomiera, berie zo sebou najsilnejšie emócie, "náklad" a opúšťa telo. Toto je prirodzená súčasť procesu zomierania. Avšak niekedy pri násilnej a náhlej smrti táto druhá bytosť akoby nestihne alebo nemá šancu zomrieť. Miesto toho zostane pozadu a zanechá stopu, emócie a príčiny. Táto bytosť bez navigovania duše je len škrupina. Chodí bezcielne a bez dôvodu. Často opakuje skutky, ktoré robila pred tým, lebo jediný navigátor je pamäť. Časom energia tejto bytosti vyprchá a nič nezostane. Ale to môže trvať veky a tak tu máme strašidelné domy alebo ľudí, ktorých strašia tieto entity.Ducha môžte kontaktovať alebo ho aj viesť, ale sám nemá žiadnu slobodnú vôľu, len zvyklosti."

 

Keď otázky a odpovede skončili, cítil som, jak padám. Cítil som, že som naspäť v svojom tele a vo svojom svete. Prešlo len pár minút, ale pre mňa to bolo jak večnosť. Mnoho som sa naučil, ale jak roky prešli, mnoho som zabudol.